Zahoď svoje starosti

V sobotu 1. 4. 2017 sa naše spoločenstvo opäť vydalo na pouličnú evanjelizáciu Bratislavy. Vybrali sme si netradičné miesto vynoveného starého mosta. Evanjelizácia s pôstnym tematickým názvom "Zahoď svoje starosti" trvala cca 2 a pol hod. v podvečerných hodinách a prebiehala na výklenku mosta za ideálneho teplého a slnečného počasia. Túto idylku dotváral až priam karibský západ slnka nad sviežim Dunajom.

Cieľom tohto pilotného projektu bolo umožniť ľuďom zrevidovať svoj život, vyhodiť z neho zbytočné starosti a trápenia, ktoré zaťažujú dušu a znemožňujú prijímať viac Boha do vlastného života a života svojej rodiny. Náhodným okoloidúcim sme ponúkali kamene s otázkou "Chceš si hodiť kameňom"? (mali dokonca možnosť výberu veľkosti kameňa či tvaru podľa miery svojho problému a tiež si na ne mohli napísať svoje hriechy alebo trápenia).

Ľudia sa zastavovali v hojnom počte a naozaj hádzali kamene z mosta do Dunaja. Väčšina z nich to vnímala ako výbornú psychologickú hru a istú symboliku zbavenia sa svojich starostí. Po hode kameňom sme im ponúkli  ďalší rozhovor, modlitbu či požehnanie. Po nich sa však atmosféra radikálne zmenila. Zavládol pokoj a radosť.

Zažili sme aj zopár hlbokých rozhovorov, kde sa ľudia otvorili Bohu a prijali ho do svojho života.

Pre mňa najsilnejším zážitkom bola mladá dievčina, cudzinka (asi z Nemecka), ktorej sa nápad s kameňmi zapáčil, avšak starosti ani problémy nemala, a tak váhala kamienok zahodiť. Nakoniec ho hodila naozaj len symbolicky, za niekoho. Ponúkli sme jej aspoň modlitbu príhovoru. Súhlasila a v momente začiatku modlitby -"ďakujem Ti Pane Ježišu za túto krásnu ženu, že ju tak nekonečne miluješ"... sa hlasno rozplakala a dlho plakala. Nie však zo smútku, ale od veľkej radosti. Bol to pre ňu silný Boží dotyk. Neskôr nám vysvetlila, že práve minulú noc zažila živého Boha. Mala s ním prvú osobnú skúsenosť, takú silnú, že v neho uverila. Nasledujúci deň premýšľala, či to všetko nebol len výmysel a prišli pochybnosti. A tak dala Bohu podmienku, že ak bol skutočný, živý, nech jej dá znamenie, či je to On.
Ešte v ten deň prišla k nám na most...

Opäť som sa presvedčila, že Boh sa zahanbiť nedá a vždy, keď sa mu vydáme, stojí to za to. Sláva Ti a chvála Pane Ježišu Kriste!

Jaroslava