Kapitulské dvory

V sobotu 20. septembra 2014 sa naše Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina zapojilo programom do podujatia s názvom Kapitulské dvory. Obyvatelia a návštevníci Bratislavy mali v tento deň príležitosť nahliadnuť do nádvorí a priestorov pozdĺž historickej Kapitulskej ulice, ktoré bežne nie sú prístupné verejnosti. V dvore Kapitulskej 9, kde sídli fara farnosti sv. Martina, malo naše spoločenstvo stánok s občerstvením a živou knižnicou.

Vďaka šikovným členom nášho tímu sme mohli návštevníkom farského dvora ponúknuť kávu, limonádu a koláčiky. Pripravená boli aj „pochúťky pre dušu" - biblické citáty a knihy z našej produkcie. Po celú dobu trvania akcie mohli ľudia napísať svoju prosbu a vhodiť ju do akvária. Nazbierali sme skoro plné akvárium modlitebných úmyslov, za ktoré sa priebežne modlíme. Poobede sme program obohatili o živú knižnicu s 12 originálnymi životnými príbehmi. Ľudia si mohli „požičať" človeka a vypočuť si jeho príbeh. Predchádzali tomu modlitby tímu v miestnosti maltézskeho rádu, ktorý tiež sídli na tejto adrese. Prosili sme o Božie požehnanie a modlili sme sa dopredu za ľudí, s ktorými budeme hovoriť. Vnímali sme, že sa nemáme báť vykročiť k ľuďom, že On nám dá radosť a silu.

Pri pozývaní a rozprávaní o našom spoločenstve sa rozhovor často obrátil na osobné svedectvo, či povzbudenie vo viere. Hlavne rozprávanie príbehov v rámci živej knižnice bolo veľmi silné. Viaceré stretnutia sa skončili modlitbou a ľudia boli dotknutí Pánom. Mnohí z nich možno prvýkrát v živote počuli, že kresťanstvo je o vzťahu lásky s Bohom, ktorý nás veľmi miluje.  

Na záver pripájam zážitok jednej z našich „živých kníh":

Ani neviem prečo, ale môj príbeh som rozprávala inými slovami ako obyčajne. Myslím, že ma Pán viedol v tom, ako a čo hovoriť, lebo pani ma počúvala so záujmom a bola dosť otvorená. V rozhovore sme sa dostali k odpusteniu ostatným i sebe. Pani sa vyjadrila, že sebe ešte neodpustila, tak som jej ponúkla modlitbu. Modlila som sa, aj som pri tom plakala, aby Boh Otec vzal tú ťarchu z jej pliec, dotkol sa jej srdca a aby jej dal pocítiť, že má z nej radosť... Aj ona mala slzy v očiach. Verím, že Pán konal. Po modlitbe sa ešte sa zasmiala, že práve to plece, na ktoré som jej položila ruku,  ju aj bolí. Tak som jej povedala, že možno pôjde aj bolesť z pleca preč :). Keď sme na záver celého podujatia balili stánok, tá pani sa vrátila a doniesla mi kvietok. Tým ma úplne šokovala; no šokovala ma ešte viac vetou, ktorú mi povedala - akoby mi Pán odpovedal priamo na veci, ktoré som predtým v sebe riešila. Ostala som úplne ohromená. Napokon naozaj neviem, kto komu viac pomohol :).